přejít na obsah přejít na navigaci

Linux E X P R E S, 1984? Alebo prečo povedať softvérovým patentom nie

Vera

1984? Alebo prečo povedať softvérovým patentom nie

V tomto príspevku bude vysvetlené, prečo mnohí ľudia chápu legislatívu pre softvérové patenty ako zločin proti slobode a priblížená bude aj prax. Legislatíva pre softvérové patenty už existuje v USA a veľké koncerny ju chcú natlačiť aj do Európy.


reklama

Britský premiér Gordon Brown v článku na timesonline.co.uk zdôraznil túžbu po posilnení etiky na trhu, z čoho vyplýva, že jej v tejto oblasti doposiaľ asi nebolo veľa. Smutné konštatovanie, nie?

V súdnych sporoch proti jednotlivcom, až na pár ojedinelých príkladov, väčšinou vyhráva ten, kto má viac peňazí a tým pádom lepšiu pozíciu ovplyvňovať mienku tvorcov zákonov. Veď keby existovali iné záujmy a tiež by stáli za nimi mocní ("velkí bratia"), mnohé zákony by sa dali rovnako aj zrušiť. Nemyslíte?

Čo je patent?

Patent je v zásade absolútny monopol na myšlienku. Aj keby ste dokázali, že nejakú ideu ste naozaj autenticky vytvorili iba vy, nič tým nezmeníte, ak tá idea je už patentovaná. História pozná veľa príkladov, kedy prišli dvaja i traja ľudia s rovnakou ideou približne v tom istom čase. Myšlienka môže byť neskutočne inovatívna, ale aj obyčajná. A hranice toho, čo je potrebné patentovať - tj. čo je naozaj inovatívne a čo nie je, si veľké koncerny stanovia i presadia podľa svojich záujmov.

Copyright nie je patent. Copyright je ochrana proti kopírovaniu toho, akým spôsobom sa autor vyjadril a netýka sa v nijakom prípade myšlienok, ktoré sa zase chránia patentmi. Patenty chránia aj spôsob, ako sa idey používajú.

V Austrálii bolo zrealizovaných niekoľko štúdií patentového systému. Jednu takú štúdiu vyhľadáte na webe pod názvom Introducing Inventiveness into the Patent System - hovorí sa v nej, že nám totálne chýbajú dôkazy o tom, že intervencia regulačných opatrení patentového systému do trhových mechanizmov je prospešná.

Richard Stallman, ktorý sa dnes prezentuje oveľa viac ako aktivista za slobodu než programátor, na nejednej internetovej stránke hovorí o škodlivosti softvérových patentov.

Zdroj: http://boycottnovell.com/2009/04/16/rms-software-patents-euZdroj: http://boycottnovell.com/2009/04/16/rms-software-patents-eu

V EÚ sa ešte neskončila snaha koncernov presadiť legislatívu pre takéto patenty a Stallman uvádza, že ak programátor napíše program v krajine, v ktorej takéto softvérové myšlienky (patenty) sú legislatívne chránené, prechádza ako keby cez mínové pole. Ak narazí na mínu, čaká ho súd.

Za predpokladu, že sa dostaneme do takej legislatívy, tak to môžeme pripodobniť i k trestnému postihu autora knihy, ktorý napíše poviedku o kyvadle, pretože túto ideu si už patentoval povedzme Edgar Allan Poe (Jama a kyvadlo). Súd sa nebude zaujímať, že autor XY napísal vlastný príbeh o kyvadle. Stallman hovorí, že pri softvérových patentoch, ak sa dostanú do legislatívy, bude možné si patentovať akúkoľvek ideu.

Aby tomu každý rozumel ešte lepšie, uvedieme ďalší príklad, resp. niekoľko myšlienok zo Stallmanovho prejavu. Ako hudobný skladateľ môžete mať copyright na symfóniu. Pokiaľ iný skladateľ neskopíruje celú takúto symfóniu, nikto ho nebude súdiť. Ale predstavte si, že by existovali patenty na hudobné idey, napríklad na maličkú sekvenciu akordov alebo iba niekoľko nôt či na rytmus, a to už od roku 1700. A teraz je rok 1800 a vy ste Beethovenom a rozhodnete sa napísať symfóniu (program). Nemôžete však, lebo vás zavrú, pretože ste použili niektoré patentované akordy, a tak sa ocitnete na mínovom poli.

Stallman objasňuje, že ak chcú programátori vytvoriť dobré programy, vždy musia čerpať zo známych myšlienok podobne ako hudobný skladateľ a dodáva, že Európsky patentový úrad (EPO) je skorumpovanou organizáciou.

Patenty a ich škodlivosť z blízka

Tu si uvedieme niektoré príklady z praxe, v ktorých nech čitateľ posúdi škodlivosť patentov - monopolov na myšlienku, kde majiteľ "intelektuálneho vlastníctva", ak mu to umožní legislatíva, diktuje druhým podmienky. Ale treba zdôrazniť, že patenty mimo softvérov sú predsa len na tom o niečo lepšie, a to z dôvodu, že formulu zázračného a uzdravujúceho farmaceutického výrobku napíšete iba do jedného riadku. Softvérové balíky však pozostávajú podobne ako symfónie z kódu niekoľkých stoviek, ak nie tisícok strán, kde je ťažké sa orientovať a vymedzovať hranice obyčajných a vskutku prevratných myšlienok.

DVD

Prehrávanie DVD filmov, ktoré sú kvôli ochrane proti kopírovaniu šifrované, si vyžaduje dekóder, ktorý okrem toho "autorizovaného", za ktorý treba zaplatiť, majú v sebe zabudovaný aj programy ako MPlayer či VLC, avšak prehrávanie DVD pomocou týchto programov je už v niektorých krajinách nelegálne (napríklad vo Francúzsku), čo sa pravdaže týka aj legálne zakúpeného DVD.

Patent na streaming

Ak diaľkovo študujete cez internet, vaša škola (v zámorí) môže byť oslovená spoločnosťou Acacia Research Corp., ktorá zakúpila portfólio patentov a ktorá tvrdí, že jeden patent sa vzťahuje na streaming multimediálneho obsahu cez internet. Ohrozené sú aj mnohé ďalšie firmy, ktoré ponúkajú hudobný alebo vizuálny obsah cez internet. Píše o tom aj New York Times, a to konkrétne, že Acacia dokáže prenasledovať kohokoľvek, kto používa streaming pre akýkoľvek obsah cez internet.

Veľký brat?

Ste programátor? Možnosť streamingu vo vašom programe, aj keď ste vytvorili autentický a inovatívny kód, vás naozaj postaví na mínové pole. Mnohí menší programátori ani nemajú peniaze na registráciu patentov, pretože ju pripravujú drahí právnici.

Globalizácia má svoje pozitíva (internet...) i negatíva. Medzi negatíva patrí snaha koncernov diktovať svetu iba jednostranné podmienky a pokúšať sa o akúsi jednu svetovú vládu, čo svojím spôsobom naznačil už aj George Orwell vo svojej knihe 1984. Orwellov "veľký brat" má aj svojich kritikov na stránkach v angličtine, kde sú uvedené fakty o tom, ako nás vlády a veľké korporácie oberajú o slobodu. Uzákoniť možno všetko, aj vojnu a pomenovať ju "cestou k mieru". Nemyslíte?

Nahoru

(Jako ve škole)
Průměr: 1,67 | Hodnotilo: 3
 

Top články z OpenOffice.cz

Příspěvky

Martin Šín 1984? Alebo prečo povedať softvérovým patentom nie
Martin Šín 5. 06. 2009, 07:45:37
Odpovědět  Odkaz 
Je to pěkná divočina. Firma si vyrobí vlastní "ochranu" DVD a tato "ochrana" způsobí, že to v ničem jiném než jejich SuperProgramu nepřehrajete. Kdyby aspoň na to DVD napsali, že se NEJEDNÁ o DVD video disk, ale o DVD xxxxx disk, aby bylo hned jasné, že nemá cenu si to vůbec kupovat. Takhle v klidu poruší jeden standard a ten svůj vydávají za něco zcela normálního. Takže, kde se stala chyba? ;-)
Jiří Eischmann 1984? Alebo prečo povedať softvérovým patentom nie
Jiří Eischmann 5. 06. 2009, 09:54:41
Odpovědět  Odkaz 
S tím zrušením patentu to je takto: Pokud prokážete, že jste danou věc vymysleli před podáním patentu, tak je patent neplatný. Pokud jste to však vymysleli po podání, tak máte smůlu.
Re:1984? Alebo prečo povedať softvérovým patentom nie
still 5. 06. 2009, 10:17:40
Odpovědět  Odkaz 
Ak máš peniaze na súd ťahajúci sa aj niekoľko rokov a natrafíš na sudcu, ktorý sa nenechá uplatiť, tak áno, máš šancu zneplatniť už existujúci patent.

A pre možných priaznivcov patentov odporúčam ako prípadovú štúdiu parný stroj a jeho rozšírenie a vylepšovanie až po vypršaní platnosti patentu ;-)
Radim Šimánek Re:Re:1984? Alebo prečo povedať softvérovým patentom nie
Radim Simanek 5. 06. 2009, 13:51:02
Odpovědět  Odkaz 
žádným velkým fandou patentů nejsem, ale zase si uvědomuji, že to dává firmám možnost vydělat peníze, které se pak použijí na další vývoj. To, jestli by byl vývoj rychlejší bez patentů nemůžu posoudit.

U nás ve firmě patentujeme a patentujeme. Některé patenty jsou hlouposti a o ty taky není zájem. Ty dobré patenty licencujeme. Bohužel dopředu tak nějak nikdy nevíte, o co bude zájem a o co ne. Takže abychom nepřišli o nějaké peníze, tak patentujeme patentovatelné. Například US Patent 6665604.
1984? Alebo prečo povedať softvérovým patentom nie
Krysa 6. 06. 2009, 08:22:58
Odpovědět  Odkaz 
To mi celý připomíná případ známého,který si před lety v USA chtěl koupit notebook, ale bez "Woken". Div na něho nevolali FBI, měl hrozný problémy a nejlepší kec prý byl, když mu řekl prodavač že to nejde, neb "to byste si taky mohl nějakej operační systém napsat sám!" Dost by mne zajímalo, proč by teda nemohl???
Připadá mi to celý jako kdyby např. někdo mne naháněl za to, že jsem si dovolil vyrobit si doma elektronku nebo postavit s ní navíc radio!
Za chvílu bude zločin i když si vlastnoručně natřu plot...

Přidat názor

Nejsou podporovány žádné značky, komentáře jsou jen čistě textové. Více o diskuzích a pravidlech najdete v nápovědě.
Diskuzi můžete sledovat pomocí RSS kanálu rss



 
 

Juraj Šípoš

Juraj Šípoš (*1959) žije v Bratislave, pracuje v psychologickom ústave so zameraním na detskú psychológiu ako rešeršér, dokumentarista a IT pracovník, venuje sa prekladom a aj literárne činnosti. Vydal niekoľko kníh básní i prekladov, i linuxovské HOWTO pre Xmodmap.


  • Hodnocení autora: *