přejít na obsah přejít na navigaci

Linux E X P R E S, Stručný úvod do BSD s priblížením OpenBSD

Stručný úvod do BSD s priblížením OpenBSD

openBSD.png

Viete niečo o BSD systémoch a o tom, prečo stoja popri Linuxe v širokom mori operačných systémov ako izolovaný kontinent? Poďme si situáciu priblížiť spolu s ľahkým návodom, ako si spraviť inštalačné CD, ktoré tím vývojárov OpenBSD neposkytuje...


reklama

História BSD

UNIX sa začal vyvíjať v Bell Labs (AT&T) (1960-1970). Niekoľko univerzít ho kúpilo aj s licenciou na zdrojový kód a UC (University of California) v Berkeley tiež. BSD systémy majú legendárnu históriu aj vďaka podpore vojenskej agentúry USA – ARPA (Advanced Research Projects Agency), ktorá vznikla ako reakcia na úspešnú misiu sovietskeho sputniku v roku 1958 a ktorá sa niekoľkokrát premenovala (ARPA/DARPA).

„Unix“ je systém chránený obchodnou značkou, ktorú nemožno oficiálne používať, hoci sa tento výraz ujal aj ako pomenovanie vo význame „Unixu podobný“; preto ak povieme „Unix“, môžeme myslieť dve veci.

BSD, teda Berkeley Software Distribution, je rodina unixov, ktorú vyvíjala kalifornská univerzita v Berkeley od konca rokov 1970 za finančnej podpory ARPA. V roku 1985 prišiel na svet projekt 386/BSD so zameraním na čipy Intel. 386/BSD bol postavený najmä na myšlienkach dvoch ľudí: Billa Jolitza a jeho manželky.

TCP/IP, na ktorom stojí internet, je vynálezom BSD.

Pre otvorenie BSD bol najvýznamnejší rok 1993

Bill Jolitz nečakane rezignuje v kooperácii; je uvoľnená neoficiálna oprava kódu 386/BSD. Ale prichádza aj verzia 4.3 BSD-Lite (Net/2), ktorá sa stala verejnou. V roku 1993 sa ako prvá sformovala skupina NetBSD, ktorá sa chopila aj tejto neoficiálnej opravy 386/BSD. Hneď potom sa formuje FreeBSD, ale proprietárny BSD/OS je pod celkom inými krídlami, a to pod BSDi (Berkeley Software Design Inc.).

Obrázek:  1.jpg

Vývoj BSD na časovej čiare

Čo nasledovalo po roku 1993?

Ako vidieť, v roku 1993, kedy vznikol aj Linux (viď poznámku), boli systémy BSD vyvinutejšie, lebo sa mali o čo opierať. Prvá verzia NetBSD 0.8 prišla v apríli 1993 a prvé oficiálne CD FreeBSD 1.0 v decembri 1993. Napokon po osobných sporoch v NetBSD Theo de Raadt zakladá v decembri 1994 OpenBSD.

Linux vznikol v roku 1991, ale ako systém bol prakticky k ničomu, až v roku 1993 teda „vznikol“ ako použiteľný systém SLS a z neho potom Slackware. Zdroj: Wikipedia.

Nebo na nie celkom pokojnom mori sa však začierni a prichádzajú právne spory o proprietárny AT&T kód medzi UC Berkeley a Novellom s tvrdeniami, že časti Net/2 sú majetkom Novellu, ktorý ich získal od AT&T. Projekty však prežijú a z „čiernych mrakov“ prichádza FreeBSD 2.0 na prelome rokov 1994/1995 s podstatnými zmenami.

Na oficiálnej stránke NetBSD sa uvádza, že NetBSD má korene v 4.3 BSD v rámci verzie Net/2 (Lite) a v 386/BSD, čo teda platí aj o FreeBSD. Domovské stránky všetkých troch open-source projektov sa venujú aj histórii.

Obrázek:  2.jpg

Nielen winsock.dll z Microsoft Windows 98 vychádza z BSD kódu

Základné rozdiely medzi BSD a Linuxom

Linux a BSD tu chápeme globálne, nie jednotlivo, preto tak aj tieto tvrdenia treba vidieť.

  1. BSD má inú licenciu, to znamená, že kód si môže po jeho úprave vývojár privlastniť, GPL licencia toto neumožňuje. GNU GPL dáva väčšiu slobodu užívateľom, BSD licencia zase programátorom. Spoločnosť Apple takto prevzala FreeBSD pre svoj Mac OS X.
  2. BSD systémy používajú tzv. „ports“, čo sú portované balíky pre tú-ktorú verziu BSD či jej architektúry ako v Linuxe. Systém „ports“ je však ešte prepracovaný do tzv. „odtlačkov prstov“, čo sú súbory na disku o minimálnej veľkosti, v ktorých sú uvedené FTP/HTTP adresy všetkých balíkov, ktoré sa po zadaní make install v danom adresári stiahnu z webu, skompilujú a binárky sa nainštalujú. Užívateľ sa tak dostane aj k najaktuálnejším verziám.
  3. Systémy sú aj v tzv. „stabilnej verzii“, čo je v Linuxe sporadickejšie.
  4. Jadro je pravdaže úplne iné.
  5. Súborový systém je iný (ffs).
  6. Delenie diskov – BSD si vytvorí vlastné oddiely v rámci disku, ktorý používa ako svoj. Ak si fdiskom v Linuxe (i DOS) rozdelíte disk, každý program pre správu diskov (i vo Windows) bude toto rozdelenie vidieť – hda1, hda2, hda3 atď. Linux či DOS však bude pozerať na BSD disk iba ako na jeden, avšak v rámci BSD môžete mať aj desať oddielov. BSD systémy teda používajú dva termíny pre diskové oddiely: „partition“ a „slice“.
  7. Označenie zariadení je iné, napr. /dev/ad0s3b („slice“ 3 je ekvivalentom hda3; „partícia“ má pomenovanie podľa abecedy) je oddiel disku vo FreeBSD, avšak b (swap), a (/) a e (/tmp) sú ďalšie oddiely. Iné pomenovania oproti Linuxu majú aj CDROM, sieťové či USB zariadenia. OpenBSD pre CDROM používa napr. zariadenie /dev/cd0a.
  8. Inštalácia je podstatne „tvrdšia“ (náročnejšia) oproti Linuxu. FreeBSD má však najjednoduchšiu inštaláciu a jeho klony ako PC-BSD v tomto stoja najlepšie.
  9. Kompilácia jadra i celá systémová konfigurácia (nastavenie inet, firewall) je podstatne iná, väčšinou ručná; BSD sa najviac podobá Slackware Linux. Dnes však spravidla nie je potrebné pri regulárnej práci kompilovať jadro ako v období z čias FreeBSD 3.0.
  10. BSD systémy majú špeciálne zakomponovanú a dosť vyvinutú podporu pre Linux, t. j. pre spustenie jeho binárnych aplikácií.
  11. Aj keď silu týchto systémov nikto nevyvracia, existuje pre nich menej ovládačov.
  12. BSD nepoužíva „runlevel“ (inicializačné startup skripty) na štýl Unix System V.
  13. Vývojári pod Linuxom chápu predovšetkým jadro, hoci sa tento výraz ujal oveľa širšie. BSD sa distribuujú v základnom systéme (manuálové stránky, binárne súbory, zdrojáky atď.); BSD teda nie je „iba jadro“. „Balíky“ (packages) sú na rozdiel od „základného systému“ pod licenciou autorov, ktorí ich vyvíjajú.
  14. Jadro BSD systémov možno nastaviť do niekoľkých rovín, napr. aj do bezpečnostnej, kedy nie je možné v jadre (ani v súboroch) ani za behu nič meniť. „Kernel levels“ predstavujú komplexnejšie úrovne jadra.

Aké sú rozdiely medzi jednotlivými BSD systémami?

To je relatívne, ale každý je trochu iný; aj názvy zariadení sú často iné. Pre orientáciu:

  1. FreeBSD bol sprvoti určený najmä pre x386, teda PC kompatibilné systémy (Intel). Dnes už podporuje viac architektúr; je najbližší používateľom Linuxu. Existujú aj jeho „zvodnejšie“ odrody ako PC-BSD s grafickým inštalátorom.
  2. NetBSD podporuje najviac architektúr a má veľkú kolekciu balíkov podobne ako FreeBSD.
  3. OpenBSD – výraznejšia orientácia na bezpečnosť; priniesol niektoré bezpečnostné nástroje, ktoré prevzal aj Linux; je preslávený „kvalitným kódom“ a „slabou podporou hardvéru“, má najmenej portovaných balíkov oproti FreeBSD a NetBSD.
  4. BSDi uvoľnila proprietárny BSD/OS iba o niečo skôr, ako vznikol NetBSD; neskôr ho odkúpila firma Wind River a tá ho aj prestala v roku 2003 distribuovať. V čase, keď som systém skúšal, BSD/OS 4.0 mal komerčný X systém MetroX a kompilácia jadra prebehla oproti ostatným rýchlejšie (CPU AMD 500), metaforicky povedané „za pár minút“.

Ako vyzerajú BSD systémy v akcii?

Ak uvidíte KDE, GNOME, OpenOffice.org niekde u kamaráta, ani nepostrehnete rozdiel.

Obrázek:  3.jpg

Nevyzerá OpenBSD 4.0 s prehrávačom MPlayer v prostredí KDE pútavo?

Dnes už se, avšak nie po stránke kódu, ale vo výbave i v počte ovládačov či programov, FreeBSD a NetBSD ako desktopové riešenia najviac priblížili k Linuxu – funguje prehrávanie DVD filmov, dokonca aj televízia... Užívateľ využije aj aplikácie ako Amarok, Qemu atď. BSD zaostáva globálnejšie v podpore ovládačov či programov nie preto, že by bol horší, skôr viac nepovšimnutý; kód však má čistý a funguje spoľahlivo.

Tvrdenia proti tvrdeniam – Linux verzus BSD

Cieľom príspevku nie je púšťať sa do takýchto diskusií... Na druhej strane by však bolo nesprávne nevšimnúť si, že takéto niečo tu je. K tvrdeniam BSD skupín, ktoré sú veľmi uzavreté, patrí napríklad názor, že Linux je preto viac používaný, lebo ho podporujú komerčné záujmy veľkých firiem. Každý však chce byť „patriotom“, preto mu to nezazlievajme. Moja skúsenosť s FreeBSD, kedy si pamätám vykonávanie úloh v jednom čase:

  • prehrávanie DVD;
  • sťahovanie troch ISO súborov z webu;
  • napaľovanie na DVD;
  • kopírovanie piatich veľkých ISO súborov z disku na disk;
  • konverzia stoviek súborov do MP3.

Môže znieť „subjektívne“ pri tej istej „skúsenosti“, kedy Linux, aj keď to bolo už dávnejšie, sa v tejto záťaži viac zatrhával. Panuje však názor, že BSD dobre zvládajú veľkú záťaž.

Obrázek:  4.jpg

Windows 98 v Qemu vyzerá ako hračka a logo OpenBSD ako príšerka z mora

Záver

Pokiaľ budete chcieť použiť už rozdelený disk, inštalácia OpenBSD si vyžaduje viac vedomostí, ale ak máte nejaký mobilný, vybrať celý disk je jednoduchšie. KDE a GNOME nájdete v časti „balíky“ (packages), ktoré sú tiež rozdelené podľa architektúry.

Po nabehnutí systému stačí zadať man afterboot, kde sú informácie tvorcov OpenBSD pre začiatočníkov. X treba konfigurovať ručne, a to pomocou xorgconf. Internet, ak ho používate v rámci štandardných sieťových kariet, nastavíte už počas inštalácie. S USB modemami už môžu byť veľké problémy.

OpenBSD je open-source a užívatelia Linuxu by mali vedieť, aké trendy bežia v tomto svete „slobody“. Preto si myslím, že aj napriek niektorým ostrým tvrdeniam tvorcu OpenBSD my ako užívatelia nemusíme vždy vidieť dva rôzne svety stáť proti sebe, ale pri sebe – a to by mal byť hlavný odkaz.


Poznámka šéfredaktora. Následující návod je neaktuální (článek vyšel v čísle 7-8/2007), ale v principu může být přesto užitečný - proto jej uvádíme.

Pod čarou...

Pár slov o OpenBSD a ako si spraviť inštalačné CD

OpenBSD je vyvíjaný dobrovoľníkmi a peniaze čiastočne získavajú z predaja CD. Na ich domovskej stránke nie sú ISO súbory k stiahnutiu. Preto si povieme pár slov, ako si také CD vytvoriť.

Systém je momentálne vo verzii 4.1 (v době psaní článku; dnes 4.2., pozn šéfred.), ktorá vyšla 1. mája 2007. Prichádza najmä so spektrom nových ovládačov a prvýkrát je tu aj natívny port OpenOffice.org. OpenBSD teda tiež pozostáva z tzv. „základného“ systému (core system) a balíkov, ktoré treba ťahať oddelene. Ak navštívite zrkadlové FTP servery a vyberiete si ten čo možno najbližšie k vám, základný systém stiahnete pomocou wget:

wget --mirror ftp://server/OpenBSD/4.1/i386

Ak má užívateľ stiahnuté súbory v adresári napr. /4.1/i386 (súbory ako cdemu41.iso, xfont41.tgz atď.), tak z nich vytvorí bootovateľný ISO súbor príkazom (za predpokladu, že je v danom adresári pomocou cd):

mkisofs -b cdrom41.fs -c boot.cat -R -v -o /usr/bsd4.iso .

Po napálení bsd4.iso na CD je OpenBSD možno inštalovať.

OpenBSD sa môže užívateľom Linuxu ukázať ako dobrý firewall či router.

Nahoru

Odkazy

(Jako ve škole)
 

Top články z OpenOffice.cz

Příspěvky

Stručný úvod do BSD s priblížením OpenBSD
SonnY 4. 03. 2008, 17:34:14
Odpovědět  Odkaz 
Pekne. Bol by som rad, keby sa tu objavilo viac clankov o BSD(hlavne o FreeBSD), pretoze na SK/CZ nete ich mozno spocitat na prstoch jednej ruky.
Re:Stručný úvod do BSD s priblížením OpenBSD
nemo 8. 09. 2009, 23:43:34
Odpovědět  Odkaz 
A znáš tyhle stránky?
http://www.dvorec.eu/freebsd-link.html
Polopaticky, v pohodě. Doporučuju.
Stručný úvod do BSD s priblížením OpenBSD
Dave 4. 03. 2008, 22:21:10
Odpovědět  Odkaz 
Díky za pěknej článek. Na mým noteboooku (Gigabyte N601)jsem testoval linuchy od rpm - RH, Mandriva; apt - debian, *ubuntu; arch, slack a gentoo (O2, O3). Trochu s obavami (drivery) jsem zkusil FreeBSD 6.2 a musím konstatovat, že mi šlape naprosto vše co potřebuji a navíc stabilně. Debian, Slackware a Gentoo jsou skvělý distra (na mý mašině pro mě z GNU/linuxu nejpoužitelnější), ale FreeBSD u mě vítězí. Časem prubnu Open. Méně "zkušeným" zájemcům o *BSD systémy mohu doporučit PCBSD (instalace a administrace podobná jako u *ubuntu).
Stručný úvod do BSD s priblížením OpenBSD
skywaker 7. 04. 2008, 16:07:14
Odpovědět  Odkaz 
Pekny prispevok.. Ja len dodam ze vyvojary OpenBSD uz od verzie 4.2 poskytuju aj install.iso co je full iso obsahujuce aj Xorg teda nie je potrebne si robyt vlastne CD. A dalej k otazke slabej podpore hardveru: sledujem uz dlhsie vyvoj BSD systemov a mozem povedat ze NetBSD obsahuje vela hardveru ale ten je rozdeleny medzi architektury naproti tomu OpenBSD a FreeBSD obsahuju viac driverov pre x86 architekturu... OpenBSD a FreeBSD pouzivaju porty a NetBSD pkgsrc.. OpenBSD je asi najlahsie zo vsetkch troch... aj ked sa zda hard skutocnost je taka ze OpenBSD ma lahku instalaciu a tiez viac je orientovane tak ako FreeBSD na binarne porty na rozdiel od NetBSD kde sa viac preferuje kompilovanie pred uz skompilovanymi portami..
Stručný úvod do BSD s priblížením OpenBSD
merlyn 30. 07. 2008, 08:34:24
Odpovědět  Odkaz 
No, podpora hardwaru co se u BSD týče není tak široká, ale je dokonalejší než v Linuxu. Kamarád má doma jednu dost úchylnou grafickou kartu (dost atyp) a zkoušel Ubuntu, tuším aj Mandrivu, ale až NetBSD fungovalo v pořádku.

Přidat názor

Nejsou podporovány žádné značky, komentáře jsou jen čistě textové. Více o diskuzích a pravidlech najdete v nápovědě.
Diskuzi můžete sledovat pomocí RSS kanálu rss



 
 

Juraj Šípoš

Juraj Šípoš (*1959) žije v Bratislave, pracuje v psychologickom ústave so zameraním na detskú psychológiu ako rešeršér, dokumentarista a IT pracovník, venuje sa prekladom a aj literárne činnosti. Vydal niekoľko kníh básní i prekladov, i linuxovské HOWTO pre Xmodmap.


  • Hodnocení autora: *



Public Relations

QNAP uvedl novou modelovou řadu NAS TVS-x82T

Společnost QNAP uvedla na trh novou modelovou řadu NAS TVS-x82T, kterou tvoří tři různé modely (TVS-1282T, TVS-882T a TVS-682T). Nová řada je založena na vícejádrových procesorech Intel Core aktuální generace se 14nm výrobním procesem. Díky nim mohou nové NASy nabídnout dostatek výkonu i pro aplikace náročné na CPU.

Pokračování ...


CIO Agenda 2016