přejít na obsah přejít na navigaci

Linux E X P R E S, FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia

CAD publero

FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia

freeBSD.png

Čo prebleskne mozgom pri počutí slova FreeBSD? Bude to vždy elektrický náboj, alebo iba ticho? Možno bude zaujímavé čitateľom povedať zopár informácií o systéme, ktorý nie je Linux, ale ktorý sa ním veľmi rýchlo môže stať.


reklama

Tvár J. R. "Bob" Dobbsa s fajočkou bola na prvých CD Slackware LinuxuTvár J. R. "Bob" Dobbsa
s fajočkou bola na prvých
CD Slackware Linuxu

Okolo roku 1995 som mal možnosť prvýkrát vidieť a i vyskúšať Linux pribalený ako CD k istému českému IT časopisu. Fajočka tajomného J. R. "Bob" Dobbsa na CD mi pripomenula rovnako záhadného človeka ešte z čias môjho pobytu v emigrácii, a to v krajine, v blízkosti ktorej sa vraj nachádza ešte tajomnejšie mesto Dobbstown - akási "Šambala" v učení pána s fajočkou.

Ale netreba ďalej rozvíjať rozprávky. Pointou nech je, že pred Linuxom mám tiež veľký rešpekt, pretože sa nájdu aj čitatelia, ktorí pochvalu na iný operačný systém nepochopia.

O čosi neskôr som si uvedomil, že Slackware Linux, ktorý bol na tomto CD, sa neuveriteľne podobal na FreeBSD, čo platí i dodnes. Rovnako platí i to, že FreeBSD 2.2 z druhej polovice deväťdesiatych rokov, ktoré som skúsil ako prvé, sa stále podobá na to dnešné (pravdaže, bez systému X Window).

Podobnou cestou prešlo určite viac užívateľov - z Linuxu do FreeBSD, hoci ani s cestou späť to nemusí byť zlé... A čo prebleskne mozgom pri počutí slova FreeBSD? Bude to vždy elektrický náboj alebo iba ticho?

Čo je FreeBSD?

Logom FreeBSD je malý červený čertíkLogom FreeBSD je malý červený čertík

FreeBSD je operačný systém podobne ako Linux tiež voľne dostupný (a aj open source) a plne postačuje pre prácu s desktopom. Inakosť FreeBSD je najmä v celkom inom jadre a potom inom súborovom systéme (UFS). Niektorí vravia, že BSD deriváty sú menej užívateľsky priateľské, pretože sa tu mnohé veci konfigurujú manuálne, hoci ktorýkoľvek lepší programátor HTML či PHP naopak uprednostňuje prácu s kódom, čomu sa podobá aj práca vo vodách BSD, kde je pre rôzne konfigurácie o čosi menej grafiky (alebo takmer žiadna).

S výnimkou niektorých špecifických vlastností (iná architektúra jadra, iné názvy zariadení atď.) sa užívateľ Linuxu so systémami ako FreeBSD rýchlo spriatelí. Je to však aj otázka vôle, ktorú každý už nemusí mať.

História FreeBSD je vskutku obrovská a i keď prvá verzia vyšla v decembri roku 1993, opierala sa už o existujúce - "vymakané" kódy 386BSD, a to v čase, kedy Linux iba začínal.

Dnes existuje nemalý počet linuxovských užívateľov, ktorí si FreeBSD či iné BSD deriváty prinajmenšom všimnú a v lepšom prípade i vyskúšajú. A dokonca aj obľúbia! Voľbou často býva aj FreeBSD ako virtuálny VMware disk pod Linuxom. Istý administrátor väčšieho linuxovského webu sa raz pochválil, že každý tretí mesiac sa pohrá so svojou domácou - pracovnou stanicou - raz je to SuSE, Ubuntu, ale bolo to už aj FreeBSD. Zastávam teda názor, že takéto správanie by nemalo byť nikomu cudzie.

Niekoľko podstatných slov o FreeBSD

FreeBSD vychádza z kódu UC Berkeley (University of California), ktorý koordinovala skupina Computer Science Research Group (CSRG) aj pod rôznym sponzoringom, i armádnym, a to počnúc rokom 1976.

Hoci v roku 1993 ako prvé svetlo sveta uzrelo NetBSD (apríl 1993) popri komerčnom BSD/OS (marec 1993), nosným pilierom vzniku FreeBSD bolo najmä zameranie na počítače typu i386 (Intel).

FreeBSD nie je klonom Unixu, ale jeho otvoreným derivátom. FreeBSD má vyspelú linuxovskú emuláciu, zbehnete teda na ňom mnohé aplikácie Linuxu. Podpora hardvéru je však o čosi horšia ako v Linuxe, hardvér teda treba vyberať dopredu. Týka sa to aj notebookov, ktoré majú všelijaké proprietárne prvky (tlačidlá na ovládanie hlasitosti atď.), ale FreeBSD väčšinou vždy na notebook dostanete. Problémy sa objavia najmä s proprietárnym hardvérom a budú čiastkové.

Pod FreeBSD bežia takmer všetky významnejšie aplikácie - OpenOffice.org, AbiWord, Audacity, Wine (trošku horšie), GIMP a pravdaže aj grafická nadstavba X Window ako KDE, GNOME, XFCE atď. Aplikácie vždy udržiava niekto z tímu FreeBSD a zo zdrojových kódov zabezpečí tzv. "port". Pokiaľ však je aplikácia proprietárna (VMware, Adobe Flash atď.), udržiavateľ (maintainer) má ťažšiu úlohu, lebo nemá prístup ku kódu. Milovníci VMware produktov teda majú smolu. Momentálne vo FreeBSD bežia staršie verzie VMware pod linuxovskou emuláciou a samozrejme aj iné emulátory ako Qemu, s ktorými nebudete mať problémy.

V prostredí Qemu staručké Windows 98 beží aj vo FreeBSD vskutku rýchloV prostredí Qemu staručké Windows 98 beží aj vo FreeBSD vskutku rýchlo

FreeBSD 7.1

Novučká verzia z januára 2009 je dostupná už aj ako DVD ISO súbor, ale ak radi čítate recenzie na operačné systémy, zaľúbenie s grafickým inštalátorom vo FreeBSD mať nebudete.

Všetko sa väčšinou konfiguruje ručne, čoho výhodou je bezprostredný kontakt s kľúčovými prvkami systému. Inštalácia prebieha vstupom (po nabehnutí z CD/DVD) do textového menu, kde si užívateľ vyberie voľbu, napríklad: Begin a standard installation (Spustiť štandardnú inštaláciu). Disky sú označené ako ad0, ad1 atď. (v Linuxe /dev/hda a po novom /dev/sda).

Inštalácia je rozdelená na dve časti - Base System (základný systém) a Packages (balíky).

 

Inštalačné menuInštalačné menu

Inštalačné menu vidieť hneď ako prvé po nabehnutí z CD/DVD a zavolať ho je možné aj po inštalácii FreeBSD pomocou príkazu sysinstall.

Úspešná inštalácia základného systémuÚspešná inštalácia základného systému

Po zdarnom skopírovaní základného systému na disk vás inštalátor vyzve, či chcete balíky (KDE, GNOME, Firefox atď.) a ak odpoviete áno, po relatívne rýchlej inštalácii základného systému si každý jednotlivý balík môžete vybrať. Po ich inštalácii nasleduje niekoľko ďalších výziev ako napríklad pre konfiguráciu siete, hesiel, myši atď.

 

Celkom na záver si nastavíte niektoré dôležité systémové vlastnostiCelkom na záver si nastavíte niektoré dôležité systémové vlastnosti

A hotovo! Počítač reštartujete a tvár obrazovky i počítač už dýcha dychom FreeBSD.

Dolaďovanie FreeBSD

FreeBSD nenabehne automaticky do grafického prostredia X Window ako Linux. Oproti starším FreeBSD, kde bolo potrebné konfigurovať X server tiež ručne (napríklad príkazom Xorg -configure), vo verzii 7.1 stačí napísať príkaz startx a KDE či vami navolený desktop nabehne bez komplikácií. Pokiaľ chcete používať viac správcov okien, v adresári /home/meno_užívateľa postačí editovať/vytvoriť súbor .xinitrc a nalinkovať naň .xsession a nechať v ňom iba jeden riadok (napr.: exec startkde), ktorý vždy upravíte podľa želania, ak sa rozhodnete používať grafické prostredie ako IceWM (exec icewm), XFCE atď.

V KDE či GNOME prostredí budete rovnako doma ako v Linuxe, len niektoré systémové príkazy sa budete musieť naučiť - napríklad mount_msdosfs pre pripojenie MSDOS/Windows diskov (FAT/FAT32) atď.

Zvuk

Na rozdiel od Linuxu, ani zvuk nebude automaticky nastavený - do súboru /boot/loader.conf treba zapísať riadok snd_driver_load="YES"; snd_driver je meta ovládač (viac ovládačov) - jadro pri štarte FreeBSD načíta všetky ovládače pre zvukové karty naraz a použije iba ten, ktorý zodpovedá aktuálnemu hardvéru.

Jadro a moduly

Moduly možno načítať do jadra rovnako ako v Linuxe, a teda aj audio ovládače spustíte hneď a bez reštartu počítača:

kldload snd_driver

Ak budete chcieť modul z jadra odstrániť, použijete príkaz kldunload modul.

Lokalizácia

Tu postačí napísať nižšie uvedený riadok do súboru /home/meno_užívateľa/.shrc. Hoci v administrátorskom účte budete mať súborik .cshrc - dva rôzne názvy znamenajú iba fakt, že FreeBSD pri vytváraní nových užívateľov im implicitne priradí iný shell (sh) ako administrátorovi (csh). Každý shell používa inú syntax (setenv LANG v csh a export LANG v sh). Pre slovenčinu mám v užívateľskom účte nastavený tento riadok v súbore /home/užívateľ/.shrc:

LC_CTYPE=sk_SK.ISO8859-2; export LC_CTYPE

V KDE potom postačí nastaviť iba klávesnicu pre slovenčinu (či češtinu) v menu Periférne zariadenia v ovládacom paneli a budete môcť písať s diakritikou, ale zobrazovanie nápisov (ako menu v aplikáciách - File, Tools či KDE menu) bude ponechané v angličtine.

Java

Nie je problém, len pri voľbe natívneho prostredia Javy (od Sun) kompilácia môže dlhšie trvať.

 

Inštalácia Javy je v PC-BSD jednoduchšia ako vo FreeBSDInštalácia Javy je v PC-BSD jednoduchšia ako vo FreeBSD

Televízia

FreeBSD podporuje čip Brooktree Bt848/849/878/879, ktorý používajú mnohé TV karty. Pre sledovanie televízie treba načítať modul pre TV čip (kldload bktr) a potom, ak budete mať šťastie, môžete pokojne používať programy ako KDE TV (kbtv) či XawTV.

Tlač

Podpora je dosť slušná.

USB

Spojazdníte všetky USB kľúče a disky, len nesmiete zabudnúť, že USB zariadenia majú iné názvy (príkazom mount_msdosfs /dev/da0s1 /mnt pripojíte USB disk/kľúč s primárnym diskovým oddielom 1 a s formátom FAT/FAT32).

DVD a DVD-RAM

Práca s DVD je bezproblémová a pre napaľovanie možno použiť program K3B, hoci CD/DVD si vytvoríte aj staručkým príkazom burncd z príkazového riadku.

DVD-RAM je na tom o čosi horšie s UDF formátom pre zápis, hoci čítanie UDF je bezproblémové. Pokiaľ si vytvoríte DVD-RAM s formátom UFS (FreeBSD), nebude problém naň zapisovať dáta ako na ďalší disk.

Dokumentácia

FreeBSD má obrovskú dokumentáciu uloženú v /usr/share/doc, kde nechýbajú ani iné jazyky. Užitočné bude nahliadnuť do obsiahlej - akejsi centrálnej - knihy pod názvom book.txt (alebo jej kópii book.html), ktorá sa nachádza v dokumentačnej časti (/usr/share/doc/en/books/handbook).

Najdôležitejšie skripty

Linux a ani FreeBSD sa až na malé výnimky nelíšia v adresárovej hierarchii. Dôležitou výnimkou je adresár /usr/local, ktorý má však aj Linux, len vo FreeBSD sa do /usr/local väčšinou inštaluje všetko, čo je mimo základného systému. FreeBSD má teda ďalší dôležitý adresár (okrem /etc) - /usr/local/etc, kde sú konfiguračné skripty aplikačného charakteru (mimo základného systému, napríklad fetchmail, wget atď.).

Z úplne najdôležitejších (ktoré si sem-tam vyžadujú zásah užívateľa) konfiguračných skriptov je to /etc/rc.conf, kde si užívateľ napríklad nakonfiguruje sieťovú kartu:

ifconfig_rl0="inet 192.168.0.2 netmask 255.255.255.0"

alebo linuxovskú emuláciu:

linux_enable="YES"

Prípadne bezpečnostnú hladinu jadra:

kern_securelevel_enable="YES"
kern_securelevel="2"

Alebo firewall:

firewall_enable="YES"

Pokračování: FreeBSD 7.1 - srovnanie s Linuxom, inými *BSD

Nahoru

Odkazy

(Jako ve škole)
Průměr: 1,67 | Hodnotilo: 3
 

Top články z OpenOffice.cz

Příspěvky

FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia
Martin 26. 02. 2009, 07:16:46
Odpovědět  Odkaz 
Ohledně virtualizace - ono to v článku zmíněné qemu (naštěstí vč. fukčního kernel modulu) je bohužel jedinou funkční volbou. VmWare, Virtualbox, Xenu (a další) na FBSD bohužel nejedou.
Re:FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia
x 10. 03. 2009, 07:37:28
Odpovědět  Odkaz 
No jednak Xen a VMware pochopitelne bez problemu jede,ale Qemu je skvele,tak nevim proc to resit.A navic z pohledu emulace Windows je pro BSD bezplatne dostupny komercni produkt www.win4bsd.com ,tak nevim co porad resit.

VirtualBox neumi poradne pracovat s BSD systemy,protoze pouziva berlicky,ktere zasahuji do pameti emulovaneho systemu a zhorsuje se tim bezpecnost.
Miroslav Hrončok FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia
Miro Hrončok 26. 02. 2009, 11:05:40
Odpovědět  Odkaz 
Celý článek je v podstatě o tom, co jde a co nejde. Mě by spíš zajímalo, co mi BSD dá navíc oproti Linuxu.
Re:FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia
x 10. 03. 2009, 07:40:10
Odpovědět  Odkaz 
FreeBSD nic moc krome vetsiho vykonu na serverech a jinych prikazu,oznaceni disku a par peknych features.Jinak je cim dal tim vice mezi BSD oznacovan jako nejblize Linuxu,ale spise v tom,kolik je v nem chyb a veci,ktere predtim bez problemu a ted nejedou :-)
FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia
Dingo 26. 02. 2009, 21:17:49
Odpovědět  Odkaz 
To by spustilo flameware.
FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia
gass 27. 02. 2009, 08:47:47
Odpovědět  Odkaz 
Výborně jenom více takových článků.
Autor a redakce za jedna.
Navíc oproti GNU/Linuxu mě rozšíří poznání o Unixu.
FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia
Petr 27. 02. 2009, 09:15:01
Odpovědět  Odkaz 
Pěkné. Hlavně ten úvod :^)

Kdyby někoho zajímalo jak se instaluje slackware, tak tady jsou obrázky z instalace: http://petrkle.wz.cz/slackware/instalace

Přidat názor

Nejsou podporovány žádné značky, komentáře jsou jen čistě textové. Více o diskuzích a pravidlech najdete v nápovědě.
Diskuzi můžete sledovat pomocí RSS kanálu rss



 
 

Juraj Šípoš

Juraj Šípoš (*1959) žije v Bratislave, pracuje v psychologickom ústave so zameraním na detskú psychológiu ako rešeršér, dokumentarista a IT pracovník, venuje sa prekladom a aj literárne činnosti. Vydal niekoľko kníh básní i prekladov, i linuxovské HOWTO pre Xmodmap.


  • Hodnocení autora: *


Redakční blog

Pavel Fric

Pavel Fric, 30. srpen

Xnoise

Vývoj Xnoise skončil, protože na vývoji tohoto programu nepracuje žádný člověk.


Pavel Fric

Pavel Fric, 19. srpen

Aqualung

Hudební přehrávač. Pro milovníky kvalitní reprodukce.


Pavel Fric

Pavel Fric, 19. červenec

GNU nano

Textový editor GNU nano pro všechny a pro všechno, a s nápovědou v češtině


Všechny blogy »