Autory fotografií jsou Jozef Mlích a Roman Juránek.
Letos se akce přesunula do větších prostor (v rámci stejného areálu)
Na konferenciu sa mi podarilo doraziť už o deviatej, do prvej prednášky zostávala približne pol hodina, a tak bol čas sa trochu okolo seba poobzerať a nasať konferenčnej atmosféry. Svoj pult tu malo kníhkupectvo Mareček (študenti FI na Masarykovej univerzite budú poznať).
I takto návštěvníky vítali při registraci
Foyer
Oproti pultík Red Hatu, s množstvom DVD Fedory, pri ktorom boli Jiří Folta s Jiřím Eischmannom a lákali okolo postávajúcich študákov na spoluprácu s Red Hatom. Jiří Eischmann po obede tieto možnosti krátko prezentoval, či už šlo o stáž, alebo spoluprácu na diplomových prácach. Jiří Eischmann ale hlavne uviedol nový český web Fedory, (prekvapivo) fedora.cz, ktorý vznikol v spolupráci s Liberixom. Podla plánu by tam mali postupne pribúdať články aj priamo od programátorov, ktorí majú v Red Hate Fedoru na starosti. Zatiaľ je tam zopár fedoráckych noviniek, české fórum a trochu schované už spomínané návrhy na diplomové práce.
Jiří Eischmann: Prezentace projektů v brněnském Red Hatu
Jiří Folta z Red Hatu
Mobilné hračky
Hlavným dôvodom, prečo sa ľudia u pultu zastavovali, však nebolo zbieranie inštalačných DVD, ale skôr zaujímavá hračka. Na stole bol vystavený ExoPC tablet s neupravenou Fedorou 16 a najnovším GNOME Shellom a musím povedať, že GNOME Shell sa na dotykovom zariadení používa napočudovanie dobre.
Mobilní hračky a Tux v červeném klobouku
Veľký dotykový displej bol vystavený aj pri poslednom pulte, kde sedel Vojtěch Trefný s najnovším Ubuntu, samozrejme s grafickým prostredím Unity. To sa snaží pracovať dobre ako na tabletoch, tak netbookoch, notebookoch a aj na normálnom desktope. Musím povedať, že na veľkej dotykovej obrazovke vyzeralo Ubuntu naozaj pekne, ale po pár minútach som radšej zobral do ruky myš, než aby som ďalej zápasil s obrazovkou.
Hra Crayon Physics Deluxe získává na dotykové obrazovce mnohem větší hratelnost
Niekoľko mobilných hračiek som našiel aj v publiku pred začiatkom prvej prezentácie. Bol som napríklad celkom príjemne prekvapený, že Touch Book od Allways Inovating naozaj existuje. Potom už prišiel na scénu Jaroslav Řezník so svojou prednáškou (Alespoň částečně) mobilní hračky a ďalšou hŕbou mobilných zariadení.
Vojta Trefný, předseda občanského sdružení Ubuntu ČR
Ďalšie mobilné hračky
Prezentácia bola robená zaujímavým štýlom, na plátne bol premietnutý zoznam a náhodný človek z publika si mohol vybrať niektoré zariadenie, o ktorom bude ďalšia časť prednášky, s tým, že ak si vyberie to „správne“, dostane tričko. Zariadení bolo celkom dosť, mali sme tu niekoľko ExoPC, Nokiu N900, Nokiu N950 a N9 a Palm Veer, z mobilných prostredí Meego, najnovšie Maemo, WebOS, WeTab. Tiež boli zmienené projekty Mer a Tizen.
Praktické ukázky diváky zajímaly nejvíce
Linux má na mobilných zariadeniach pohnutú históriu, pred niekoľkými rokmi tu bol Moblin od Intelu a Maemo od Nokie, ktoré sa s veľkými fanfárami spojili do projektu Meego. Tento rok však s Meegom končí ako Nokia prchajúca od Linuxu k Windows Phone 7, tak Intel, ktorý po zrušení Meega plynule naštartoval nový linuxový projekt, tentoraz Tizen. Chovanie Intelu v tomto ohľade začína časť komunity hnevať, pretože ani jeden z linuxových projektov Intelu nevydržal dlhšie než rok. K tomu si môžeme pridať koniec WebOS, ktorý dokonca bežal na niekoľkých telefónoch a jednom tablete. Ešte stále je nádej, že sa o jadro Meega postará komunita prostredníctvom projektu Mer. Ten by mohol slúžiť napríklad WeTabu, aby mohli vývojári pokračovať s platformou na ďalších zariadeniach.
Mobily na časopisu Mobility
Samotné zariadenia boli fajn a ešte po prednáške sa veľa ľudí prišlo pohrať s novými Nokiami, malým Palmom, na ktorom bežal WebOS, alebo niektorým z tabletov.
Miro Hrončok, šéfredaktor LinuxEXPRESu
Ako hackovať Kinect
Po hraní sa s mobilnými telefónmi som sa presunul do vedľajšej prednáškovej miestnosti. Na linuxovej konferencii sa málokedy stane, že by prednášajúci prezentoval zariadenie od Microsoftu, ale xboxový ovládač Kinect je dostatočne zaujímavý aj pre pravoverných linuxákov.
Ladislav Hagara: Kinect pro Xbox 360 a GNU/Linux
Kinect je v prvom rade sada senzorov, a na Linux už existujú ovládače, knižnice aj rozhrania pre rôzne programovacie jazyky, dokonca aj jednoduché IDE. V podstate to vyzeralo veľmi jednoducho, stačí si nainštalovať ovládač od Open Kinect a na neho už len napájať programy cez Opevni alebo NITE od PrimeSense a baviť sa. Kinect sa týmto spôsobom používa napríklad v Robot Operating System. Najväčší úspech prednášky Kinect pro Xbox 360 a GNU/Linux Ladislava Hagari malo samozrejme predvádzanie samotného Kinectu. Kinect napríklad zvládol urobiť 3D fotku publika, ešte zaujímavejšia bola detekcia osôb a ovládanie gestami. Chvíľu síce vždy trvalo, kým počítač našiel hráča pohybujúceho sa v priestore, takže si test každého dema vyžadoval trochu poskakovania na pódiu, ale keď sa na projektore objavil v rukách pohľadnej figurantky z publika meč so štítom, zaslúžilo si to potlesk.
Kinect, figurantka z publika
Ešte ďalšie mobilné hračky
Nasledujúca prednáška Open-source desktop současnosti sa mohla kľudne volať aj „Mobilné hračky, časť druhá“ a Jaroslav Řezník sa tým ani veľmi netajil. Zdá sa, že najväčšou novinkou je práve predpoklad vývojárov, že v blízkej budúcnosti bude myš a klávesnica skôr výnimkou a že budeme všetci zborovo patlať rukami po displeji.
Jaroslav Řezník: Open source desktop současnosti
Tento názor sa potom odrazil v dvoch rôznych prístupoch k vývoju nových desktopových prostredí. Vývojári GNOME (a dokonca aj vývojári Ubuntu) sú názoru, že rozhranie pre používateľa by malo byť všade pokiaľ možno rovnaké a malo by byť nadizajnované tak, nech sa dá konzistentne používať všade. K dispozícii bol znovu GNOME Shell na ExoPC tablete, a zdiaľky to vyzeralo celkom fajn. GNOME Shell som používal niekoľko mesiacov na svojom 17palcovom laptope a bol som celkom príjemne prekvapený. Podobne príjemným prekvapením bolo zistenie, že aj na 10palcovom tablete sa s ním dá celkom obstojne pracovať.
Adam Saleh, autor reportáže
Na druhú stranu, ak byste radi tablet s GNOME Shellom vypli, budete sa musieť nejakým spôsobom vynájsť, pretože na zobrazenie vypínacieho tlačítka treba podržať kláves [Alt].
Opačný prístup majú vývojári v KDE, ktorí majú plán pre každý druh zariadenia priniesť špeciálne rozhranie. V rýchlosti sme mohli vidieť tri, štandardný desktop, rozhranie pre netbook a nakoniec novinku, Plasma Active pre tablety. Snahou je udržiavať čo najviac kódu spoločného a tým čo najviac vývoj takýchto špecializovaných rozhraní zjednodušiť. Napríklad rozdiel medzi desktopovou a netbookovou verziou je naozaj len v niekoľkých pluginoch. Plasma Active sa síce líši viac, ale na tablete vyzerala naozaj pekne.
Diváci
Každý, kto sa okolo linuxového desktopu nejaký čas pohybuje, vie, že zatiaľ čo KDE prístup by sa dal zhrnúť do vety „dajme tam čo najviac nastavení, nech si to každý upraví tak, ako potrebuje“, GNOME prístup je skôr „nastavme to čo najsprávnejšie, nech tam tie zbytočné nastavenia nemusia vôbec byť“. Práve tu v posledných rokoch vznikol problém, pretože GNOME prístup vyznávajú ako vývojári GNOME Shellu, tak Unity, ktoré je v Ubuntu. Nezaujatý pozorovateľ z toho potom má rôzne pocity a napadajú ho prirovnania o kohútoch a smetisku (nie som si istý, či padlo práve toto prirovnanie), čo linuxovej komunite na cti nepridáva.
Jozef Mlích, autor fotografií a člen Openmobility
Ďalšie dve desktopové prostredia, Xfce a LXDE, boli preletené len veľmi zbežne, pretože v podstate nevybočujú z starého štandardu zavedeného už pri Microsft Windows 95, teda štart menu a zoznam spustených programov. Zaujímavejšie bolo prostredie Sugar, ktoré primárne určené deťom. Tie ho vraj ako jediné dokážu aj normálne používať, dospelí v ňom väčšinou len bezradne klikajú. To sa aj stalo a tým bola táto zaujímavá prednáška u konca.
Pan školník
Veľké dobrodružstvo
Ďalšia prednáška Linux ve 30 km nad zemí od Maroša Zatka tiež v určitom zmysle pojednávala o mobilnom zariadení s Linuxom, išlo totiž o pokusný meteorologický balón, ktorý zostrojila skupina študentov zo Slovenska. Tento balón, nazvaný na počesť zosnulého slovenského komika Julo1, zostrojili pod záštitou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Užitočný náklad vážil asi tri kilogramy, balón bol kúpený na eBay, plnený héliom, po vypustení vyletel do 30km výšky a bežal na OpenWRT Linuxe.
Maroš Zatko: Linux ve 30 km nad zemí
Toto bola asi najzábavnejšia sobotná prednáška, hlavne kvôli detailnému opisu rôznych zlyhaní a ad-hoc riešení, ktoré zahŕňali neplánovaný výlet do Maďarska, nefunkčný GPS modul a prehováranie operátora na dosledovanie SMS správy na BTS, z ktorej bola odoslaná. Po niekoľkých dňoch usilovného hľadania, dešifrovania príliš slabého signálu cez Audacity, riešenia rovníc pre najpravdepodobnejšie miesta dopadu a hľadania chýb v zdrojových kódoch boli nakoniec zvyšky balóna nájdené, dokonca s dobre nameranými vedeckými dátami. Pamätná veta prednášky znela: „Rok práce vám stúpa hore, je z toho taká malá bodka a zrazu sa to odmlčí.“
Pavol Rusnák ze SUSE
HTTPS vs. GNU Radio
Po prednáške o balóne som plánoval ostať na prednáške GNU Radio aneb „hackněte“ si elektromagnetické spektrum Jaroslava Škarvada, po prvých piatich minútach som sa však stratil v technických definíciách schémach a druhoch potrebného hardware. Ako jeden z poslucháčov zhodnotil: „Laici si z tejto prednášky odnesú asi len pekné efekty z desktopu prednášajúceho.“
Jaroslav Škarvada: GNU Radio aneb „hackněte“ si elektromagnetické spektrum
Radšej som sa teda presunul do hlavnej miestnosti, keď Petr Krčmář vysvetľoval použitie SNI na serveroch v prednáške s názvom HTTPS na virtuálních web serverech. S problémom šifrovaného pripojenia na virtuálne hosty webservera sa stretol asi každý linuxový administrátor, hlavným problémom samozrejme je, že certifikát klient kontroluje podľa požadovanej domény, ale server vytvára šifrované spojenie vzhľadom na IP adresu. To by potom muselo znamenať, že na každý server zabezpečený HTTPS by musela existovať unikátna IP adresa, čo pri veľkých hostingoch nemusí byť možné. Riešením je technológia SNI, kde klient pri vytváraní šifrovaného spojenia pošle rovno aj požadovanú doménu a server mu môže naspäť poslať ten správny certifikát.
Petr Krčmář: HTTPS na virtuálních web serverech
Celkovo išlo o veľmi podarenú prednášku, ktorá bola spestrená o občasné tweety na laptope prednášajúceho. Petr Krčmář tiež urobil niekoľko ukážok toho, ako by to malo vyzerať v praxi, a hlavne, v akých kombináciách operačných systémov a prehliadačov SNI nefunguje.
Tomáš Břinčil z českého Ubuntu LoCo týmu
KnotDNS vs. Linux na Androide
Na konci dňa som sa nevedel rozhodnúť, ktorú z posledných dvoch prednášok Adama Štraucha a KnotDNS – nový výkonný autoritativní name server Ľuboša Slováka a Marka Vavruši by som mal vidieť, tak som sa pokúsil paralelne sledovať obidve. Zážitok to bol možno polovičatý, ale zaujímavé boli dostatočne na to, aby aj polovica z každej stála za to.
Jako minulý rok, i letos se objevilo hodně dam
KnotDNS, ktorý predstavili Ľuboš Slovák a Marek Vavruša na prednáške KnotDNS – nový výkonný autoritativní name server, je novým autoritatívnym DNS serverom z dielne CZ.NIC a nevyzeral veru zle. Jednoduchá konfigurácia, možnosť meniť nastavenia za behu programu a podpora všetkých moderných štandardov sa tu spojila so snahou o čo najväčší výkon. Mal som pocit, že vývojári použili naozaj každý trik, ktorý bol k dispozícii, od dátových štruktúr, ktoré netreba zamykať na princípe Read/Copy/Update a CopyOnWrite, cez rôzne triky na šetrenie systémových volaní až po dôraz na dobrý memory management a thread management.
Peťoš Šafařík (MandrivaLinux.cz a Mageia.cz) a Fí
Nakoniec sa mi podarilo stihnúť ešte záver prednášky Adama Štraucha o tom, že Android je taky Linux. Práve o tom veľa pravoverných linuxákov pochybuje, predsa len linuxové jadro v Androide slúži len ako hostiteľ pre Java Virtual Machine a kvôli tomu sa s Androidom ťažko dajú robiť tradične linuxové veci, ako nainštalovať balíček, alebo rozbehnúť webserver.
Adam Štrauch: Android je taky Linux
Adam si za cieľ svojej prednášky zobral práve vyvrátiť tento mýtus, a na jej konci skutočne ukázal na svojom mobile bežiacu konzolu v štandardnom debianovskom prostredí so spusteným webserverom. Základom bolo dostať sa k rootovskému účtu a nainštalovať BusyBox, ktorý pridal základné konzolové aplikácie ako ls, alebo rm a potom sa už administrátor cíti ako doma.
Na akci se daly zakoupit DVD z minulých ročníků
Čo som nestihol?
Nanešťastie sa nedalo byť vždy na dvoch miestach naraz, takže som nestihol ani technickejšie prednášky o system.d, IPv6 či DNS knižnici pre jazyk GO, ešte jedna IPv6 prednáška ale bola v nedeľu, takže o IPv6 snáď nabudúce. Ďalšia, podľa reakcií veľmi zaujímavá prednáška hlavne pre administrátorov, bola o manažovaní logov, ktorá by si možno zaslúžila aj zvlášť článok.
Martin Kopta: Využití open source při stavbě infrastrukturního cloudu
Jan Horák: Paralelní start systému pomocí systemd
Pavel Šimerda: IPv6: Nebojte se nového internetu
Martin Sivák, koordinátor akce
Sobotný deň bol naozaj v znamení mobilných zariadení, z dvanástich hodín prednášok bola prakticky tretina venovaná zariadeniam, na ktorých beží Linux a miesto ťukania do klávesnice sa ovládajú ťukaním prstov po displeji. A aj napriek tomu, že to po odchode Nokie a HP (s WebOS) nevyzerá s linuxovými mobilami nijak ružovo, musím povedať, že to, čo som mal možnosť na LinuxAlte 2011 vidieť, bolo celkom nádejné.
Každý, kdo chtěl něco vyhrát, musel odevzdat anketu
