Void Linux vznikol ako testovacie prostredie pre package-manager XBPS, ktorý bol navrhnutý tak, aby dokázal rýchlo a spoľahlivo kompilovať balíčky priamo zo zdrojového kódu. Tento package-manager Void stále využíva, a je preto nutné zvyknúť si na novú sériu príkazov, ktoré sú ale naštastie nie len dobre vysvetlené na oficiálnej wiki projektu, ale tiež sú podobné Pacmanu, ktorý využíva Arch Linux. Void ma s Archom ešte jednu zásadnú podobnosť a tou je, že sa jedná o takzvanú rolling release distribúciu. Podobných vlastností noví užívatelia zrejme nachádzajú viacero, keďže Void má vo svojej sekcii často kladených otázok (FAQ) na wiki ako prvý bod jasne uvedené, že sa nejedná o fork Arch Linuxu. Nevyužíva napríklad init systém systemd, ktorý je často využívaný nie len v Arch Linuxe, ale tiež v majorite iných distribúcií a stretáva sa medzi použivateľmi Linuxu často s nevôľou. Void používa runit ako init systém, ktorý je podľa názoru uživateľov aj rýchlejší, taktiež namiesto OpenSSL používa LibreSSL, a čo ho radí medzi neobvyklé distribúcie, je aj to, že natívne podporuje Musl spolu s častejšie využívaným Glibc.
Akékoľvek porovnávanie s Arch Linuxom končí podľa môjho názoru pri samotnej inštalácií Voidu. Void je totižto dostupný ako Live CD s viacerými desktopovými prostrediami – Enlightenment, Cinnamon, LXDE, Mate a XFCE. Čo určite uživateľa poteší, je proces inštalácie, ktorý je jednoduchý, intuitívny, ale neukracuje ho o žiadne dôležité kroky. Pri inštalácií je možné nakonfigurovať si úplne všetko, od partícií disku, súborového systému, uživateľských účtov až po klávesnicu. Samotná inštalácia je rýchla a po reštartovaní máte operačný systém plne funkčný. Hoci je Void primárne distribuovaný iba s free software komponentami, uživatelia majú prístupný aj non-free repozitár, čo sa môže hodiť napríklad pri driveroch pre hardvér.
Ani Void sa však nedokázal vyhnúť všetkým problémom. Keďže sa jedná o nezávislú distribúciu spravovanú dobrovoľníkmi, napriek jeho pozitívam sa uživatelia sťažujú na neodstatočnú dokumentáciu v niektorých prípadoch, čo sa ale časom mení k lepšiemu, rovnako ako veľkosť repozitára a dostupných balíčkov. Taktiež sa stala akási kuriozita a tou je zmiznutie leadera projektu, čo prinieslo istú radu problémov, na ktorú reagoval Void Core Team s tým, že bez neho nemajú prístup ku GitHubu, IRC kanálom a doménam. 3. júna už ohlásili presun zdrojového kódu na github.com/void-linux a riešia už aj domény. Situácia sa teda javí oveľa pozitívnejšie ako napríklad pri nedávnom incidente s Copperhead OS.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že Void Linux je zaujímavá minimalistická distribúcia, ktorá si napriek problémom, ktorými musela prejsť, získava popularitu a stále napreduje. Prináša niekoľko netradičných vlastností, ktoré si možno časom osvoja aj distribúcie s väčšou uživateľskou základňou.
