přejít na obsah přejít na navigaci

Linux E X P R E S, Manjaro 18.0 „Illyria“ siaha po vavrínoch

ALTEC

Manjaro 18.0 „Illyria“ siaha po vavrínoch

manjaro.png

Manjaro Linux sa v rebríčkoch popularity s nikým nemazná. Po vydarenej verzii 17.1 „Hakoila“, ktorá sa vyšplhala na distrowatch.com až na úplný vrchol a stala sa tak najviac sťahovanou distribúciou počas niekoľkých mesiacov, vydali vývojári nedávno verziu 18.0 s kódovým názvom „Illyria“. Priniesla však niečo nové?


reklama

01.jpg Obrázok 1: Uvítacia obrazovka Live média

Niektoré stále platné detaily o tejto distribúcii som už spomínal v predošlej recenzii o „Hakoile“.

Manjaro využíva „Rolling Release Development Model“. Je to jeden zo spôsobov, ako zvýšiť používateľskú prívetivosť. Jeho podstatou je kontinuálny upgrade už existujúceho systému, bez potreby jeho opätovného preinštalovania pri prechode na vyššiu verziu. Ak už teda staršie Manjaro na svojom zariadení máte, po aktualizáciách i bez nutnosti vykonania dodatočných krokov máte k dispozícii najnovšiu verziu 18.0. Na svojich serveroch potom vývojári vytvoria z momentálneho stavu vývojovej vetvy Manjaro Linuxu obraz. Ten potom uvoľnia vo forme bootovacích médií pre najnovšiu verziu.

A to je práve dôvod, prečo sa „Illyria“ až tak veľmi nelíši od „Hakoily“. Na druhej strane, tento model vývoja je veľmi výhodný pre súčasných používateľov Manjara.

HW

Na testovanie tejto verzie som použil okrem novšieho i starší hardvér (Intel Core 2 Duo, 4 GB RAM), kde spin s prostredím XFCE pracoval korektne. Problém som zaznamenal len s grafickou kartou, ktorá nevie pracovať v HD rozlíšení. Zistil som to až pri novej inštalácii systému. Naopak, pri kontinuálnom upgrade zo 17.1 na na 18.0 grafická karta pracovala správne. (O tom viac neskôr). Avšak KDE spin na tomto HW nepobeží vôbec. Navyše „Illyria“, podobne ako predošlá verzia Manjara, nebude pracovať na 32b procesoroch.

02.jpg Obrázok 2: Defaultna plocha Live verzie Manjara

Inštalácia

Tu sa asi najmenej prejavili zmeny voči predošlej verzii. Okrem upgradu inštalátora Calamares sú zmeny takmer neviditeľné. To sa týka kladov i záporov tohto procesu. Výber balíčkov a niektoré zložitejšie zmeny pri nasadzovaní sú opäť dosiahnuteľné iba pomocou Manjaro Architect Installera, dobre zdokumentovaného nástroja v textovom režime.

Z jazykov je dostupná čeština od začiatku bootovania Live systému, zatiaľ čo slovenčina sa dá nastaviť až neskôr.

Výber balíčkov je opäť možný len pri použití Manjaro Architect Installera. Ten používateľom pokojne doplní i kompletné grafické prostredia, ak sa rozhodneme vyskúšať aj iné ako XFCE, KDE, či GNOME. Komunitné edície so špecifickými prostrediami sú napriek tomu dostupné taktiež pre túto verziu.

Inak ma nič neprekvapilo, tento proces ostal nezmenený. Bez väčších problémov vie previesť inštaláciou linuxu na PC aj začiatočníka.

03.png Obrázok 3: Výber jazyka pri inštalácii

04.jpg Obrázok 4: Nastavenie časového pásma

05.png Obrázok 5: Nastavenie rozloženia klávesnice

06.png Obrázok 6: Príprava disku na inštaláciu

07.png Obrázok 7: Nastavenie používateľov

08.png Obrázok 8: Priebeh inštalácie

09.png Obrázok 9: Manjaro Architect inštalátor

10.png Obrázok 10: Ukončenie inštalácie

Software

V tejto verzii existuje množstvo balíčkov v posledných verziách. Vymenovávanie musím začať jadrom, pretože v tejto verzii sa vývojári pochlapili a poskytli používateľom 8 sérií, od verzie 3.16 po najnovšiu (viď obrázok). Vrátane troch real-time modifikácií. Základom je 4.19.0-3-MANJARO, po upgrade 4.19.2-1-MANJARO. Na prácu s balíčkami sú tu Octopi 0.9.0-5 a Pacman 5.1.1-3, (XFCE edícia obsahuje Pamac), naďalej ostáva i yaourt. Celý systém spúšťa GRUB 2.03.2. Grafické rozhranie beží na plasma 5.14.3-1, XFCE 4.13. Z ďalších uvediem gnome 3.30.0, cinnamon 4.0.1, amarok 2.9.0 i vlc 3.0.4, ktorý je nečakane predvoleným prehrávačom multimédií u KDE spinu. V XFCE edícii je ním Audacious.

Z ostatných populárnych aplikácií zmienim Thunderbird 60.3.0, LibreOffice v dvoch verziách (6.1.3-1 a stabilnej 6.0.7), Firefox 63.0.1-1, alebo i cez yaourt dostupný google-chrome-70.0.3538.7.

Programátori majú ihneď k dispozícii Qt-Designer 5.11.2 (v KDE edícii). V položke „Hry“ je jediným pripraveným zástupcom Steam.

11.jpg Obrázok 11: Program Manjaro Hello

12.png Obrázok 12: Inštalácia aktualizácií

13.png Obrázok 13: Inštalovanie Google-chrome

V tejto súvislosti ešte vypichnem vylepšenia v „Manjaro Settings Manager“, ktoré priamo umožňujú správu dostupných jadier. Na tento účel je k dispozícii aj sada CLI nástrojov mhwd, konkrétne mhwd-kernel. Oba spomínané programy automaticky aktualizujú novo nasadené jadro spolu s modulmi, ktoré sa práve používajú s existujúcim kernelom. Práve táto vlastnosť Manjara mi dovolila používať starú grafickú kartu, pre ktorú by sa inak pri novej inštalácii nezaviedli vhodné ovládače.

14.png Obrázok 14: Práca s mhwd-kernel

15.png Obrázok 15: Manjaro-System-Management, sekcia správy kernelu

Skúsenosti a dojmy

Manjaro Linux mi bežal na 2 strojoch a VM niekoľko dní. Stabilita z predošlej verzie sa možno ešte o čosi zlepšila, keď som zaznamenal len jediný pád istej KDE aplikácie. Inak obe edície (s KDE i XFCE) bežali svižne. Správa systému samotného ostala jednoduchá, nástroje pre tento účel prešli len miernymi zmenami.

Novinkou je lepšia správa profilov, prepínania tém, monitorov i prezentácií.

V porovnaní s predošlou verziou sa mi zdá ponuka defaultne inštalovaných programov chudobnejšia, zrejme kvôli odľahčeniu systému. Samozrejme, v repozitároch sú k dispozícii tisíce balíčkov, takže rýchle prispôsobenie si Manjara našim potrebám väčšinou nie je problém.

16.jpg Obrázok 16: Manjaro Správca zariadení v XFCE

17.jpg Obrázok 17: Pamac pri update

18.jpg Obrázok 18: Manjaro XFCE edícia

Záver

I napriek niektorým pretrvávajúcim menším nedostatkom či diskutabilným veciam pri inštalácii, ma samotná distribúcia opäť nesklamala. Je stabilná, rýchla, jednoducho prispôsobiteľná, veľmi vhodná aj pre začínajúcich používateľov. Hoci keď do značnej miery využíva zdroje Arch linuxu, vývojári Manjaro linuxu začínajú čoraz viac presadzovať vlastné nástroje, balíčky či postupy. Za seba už len dodám, že úspešne.

Nahoru

Top články z OpenOffice.cz

Marian Ščerbák

Prvým linuxom, ktorý som si nainštaloval, bola Mandriva 8.0 v roku 2001. Odvtedy sa s linuxom zabávam takmer denne. Profesionálne ako administrátor s ním viac-menej pracujem 8 rok. Samozrejme, nie som len linuxákom, ale aj používateľom a fanúšikom iných Open Source projektov.


  • Distribuce: Mageia, Fedora
  • Grafické prostředí: KDE

| blog