Z dvojčlánku sa stal trojčlánok
Grafické prostredia GNU/Linux bol pôvodne jeden článok rozdelený na dve časti, v ktorých som sa zatiaľ venoval X Window System a rôznym správcom prihlásenia (prvá časť článku), ale aj niektorým okenným správcom či komplexným grafickým prostrediam (druhá časť clánku). Avšak, ako je spomenuté v perexe článku, na pôvodne poslednú druhú časť ste viacerí reagovali s návrhom doplniť ďalšie zaujímavé a populárne prostredia, ktorými sú Unity, Trinity, Pantheon, Deepin, Budgie a WM Enlightenment. Vzniká tak tretia časť, v ktorej sa dozviete niečo aj o týchto prostrediach.
Unity
Unity je predvoleným prostredím pre Ubuntu (od verzie 10.10), avšak nieje samostatným desktopovým prostredím, ale len grafickým shellom pre GNOME, takže neponúka vlastné užívateľské aplikácie. O jeho vývoj sa stará komunita Ayatana pod záštitou Canonical Ltd. Vizáž Unity je zameraná na modernosť a užívateľskú prívetivosť. Typickým prvkom je ľavý dok s aplikáciami.
Spočiatku bolo Unity zamerané na ušetrenie miesta na zariadeniach s malou obrazovkou, akými sú netbooky, a tak horný panel, podobne ako v OS X, slúži zároveň ako záhlavie okna s jeho hlavným menu. Ide o vcelku náročné prostredie (trošku v rozpore s použitím na netbookoch) a je dostupné len v Ubuntu. Na ostatné distribúcie ho jednoduchou cestou zrejme nedostanete (existuje niekoľko nie veľmi vydarených pokusov). Chvalabohu.
Unity v Ubuntu 15.04 (screenshot Cjbayliss, CC BY-SA 3.0)
Trinity Desktop Environment
TDE vzniklo potom, ako Kubuntu prešlo z KDE 3.5 na KDE 4. Ide o fork KDE 3.5, ktorý je od tej doby ďalej vyvíjaný rozličnou komunitou. Celý projekt je zameraný na udržanie „starého dobrého“ prostredia KDE 3.5 (podobne ako v prípade GNOME je to MATE) vo vývoji, takže sa nezabúda na opravovanie chýb, rozširovanie funkcií a kompatibility so súčasným HW a SW, samozrejme bez zásadných zásahov do vzhľadu a celej logiky prostredia.
Aplikácie zdieľa s KDE 3 a zoznam všetkých dostupných aplikácií pre toto prostredie nájdete na stránkach TDE. Trinity je inštalovateľné na veľké množstvo linuxových distribúcií, ale je možné ho prevádzkovať napríklad aj na FreeBSD. Hardvérová náročnosť tohto prostredia nieje ani z ďaleka taká vysoká ako pri novom KDE Plasma 5, a je tak vhodné aj pre staršie alebo nevýkonné PC, ale aj pre každého, kto má rád „old school“ vzhľadu KDE.
Trinity Desktop Environment v Ubuntu 14.04
Pantheon
Existuje niekoľko prostredí, ktoré vznikli spolu s distribúciou (alebo skôr distribúcií, ktoré vznikli spolu s prostredím). Napríklad taký Linux Mint so svojím prostredím Cinnamon. Patheon je primárne prostredím pomerne novej distribúcie elementary OS. Ide o ľahké prostredie napísané v modernom jazyku Vala za použitia toolkitu GTK3.
Má príjemný moderný vzhľad, ktorý pripomína niečo medzi vzhľadom OS X a novým GNOME. Obsahuje niekoľko vlastných užívateľských aplikácií, ktorými sú napríklad video prehrávač Audience, audio prehrávač Noise, poznámkový blok Footnote, správca súborov s príznačným názvom Files, správca nastavení Switchboard a mnoho iných, ktoré vzhľadom dokonale zapadajú do prostredia. Ako som už spomenul, Pantheon je pomerne ľahké prostredie oproti GNOME či KDE, ale nieje to výhradne „lightweight“ prostredie.
Pantheon v elementary OS „Freya“ (screenshot Snwh, CC BY-SA 4.0)
Budgie
Ďalším novým prostredím, ktoré je podobne ako Pantheon napísané od nuly, je Budgie Desktop. Budgie je súčasťou Solus Project a je predvoleným prostredím v Solus Linux (história Solus je celkom zaujímavá). Ponúka moderný vzhľad s prehľadným menu a jednoduchými nastaveniami v podobe appletu, s možnosťou pôsobiť ako GNOME 2.
Okrem pár aplikácií vstavaných priamo v prostredí neponúka vlastné aplikácie, ale dokáže veľmi dobre využívať tie z balíčku GNOME. Budgie je pomerne nenáročné prostredie a je možné ho nainštalovať na akejkoľvek linuxovej distribúcií, či už zostavením z kódu alebo nainštalovaním balíčku z repozitárov danej distribúcie.
Budgie v distribuci Solus
Deepin Desktop Environment
Tak, ďalšie prostredie, tentoraz primárne vytvorené pre linuxovú distribúciu Deepin. Rovnako moderné prostredie napísané v Go za použitia Qt. Ponúka moderný vzhľad s možnosťou niekoľkých prispôsobení, je zložené z plochy, spúšťača aplikácií, docku a správcu nastavení Deepin Control Center, ktorý je integrovaný, podobne ako v prípade Budgie, priamo do prostredia.
Okrem toho má DDE niekoľko vlastných aplikácií, či už ide o hudobný prehrávač Deepin Music, video prehrávač Deepin Movie, nástroj na tvorbu snímok obrazovky Deepin Screenshot alebo emulátor terminálu Deepin Terminal. Mimo toho, že je DDE prostredím distribúcie Deepin, je taktiež dostupné v podobe balíčku v repozitároch Arch Linuxu.
DDE (screenshot Freddy4212, GPL)
Enlightenment
Enlightenment je pomerne staré prostredie, resp. spočiatku len správca okien. Aj keď nieje tak populárny ako KDE či GNOME, je však o niečo starší. Enlightenment momentálne funguje ako nadácia, ktorej hlavným produktom je od začiatku WM Enlightenment. Tento WM stavia na knižniciach EFL, ktoré sú dostupné aj samostatne pre väčšinu rozšírených platforiem.
Na EFL je dokonca postavené aj prostredie inteligentných hodiniek Samsung Galaxy Gear a tieto knižnice využíva Samsung aj v niektorých iných svojich produktoch. Ďalej je vrámci projektu vyvíjaných niekoľko aplikácií, ktoré samozrejme plne využívajú EFL. Ide napríklad o prispôsobiteľný emulátor terminálu Terminology, video prehrávač Rage či EDI (The Enlightenment IDE), určené na vývoj za využitia EFL.
Späť k Enlightenment WM… Rýchle, vysoko prispôsobiteľné, ale zároveň celkom zložité prostredie. Vzhľadom sa snaží byť typickým linuxovým prostredím, ktoré si dokážete prispôsobiť podľa svojich predstáv, no nič „moderné“ ako pri predchádzajúcich prostrediach nehľadajte. Enlightenment je dostupný v podobe balíčkov spolu s EFL v repozitároch väčšiny linuxových distribúcií a jeho inštalácia je tak pomerne jednoduchá.
Enlightenment 17 (screenshot 96xund, GPL)
Záver
Tak, a toto je definitívny koniec (2+1)dielneho článku o linuxových grafických prostrediach. Verím, že som dostatočne, i keď len v skratke, predstavil jednotlivé prostredia a uľahčil tak výber medzi nimi najmä začínajúcim užívateľom Linuxu, prípadne tým, ktorí stále nenašli svoje obľúbené prostredie. V komentároch máte samozrejme priestor pre vyjadrenie svojich skúsenosti s rôznymi prostrediami.
